7. Apríla odštartuje Slovenská najviššia domáca súťaž – Extraliga. V rámci Opening Day sa predstaví Slovenský Majster Apollo Bratislava proti Angels Trnava. Družstvo Angels Trnava v sezóne 2018 povedie staro-nový tréner Ronald Kupka. Na programe sú dva zápasy prvý o 10:00 a druhý zápas ma predpokladaný začiatok o 13:00.
Počas Veľkonočných sviatkou sa budú konať prvé prípravné zápasy reprezentácie do 23 rokov. Okrem reprezentácie SR, môžete vidieť aj zápasy domáceho BK Apollo Bratislava, ktorí odhohrajú svoje prvé prípravné zápasy v sezóne. Rozpis víkendových zápasov na Ihrisku BK Apollo Bratislava. [table id=20 /]
Rozhovor s Adamom Mackom, mladým a talentovaným nadhadzovačom zo Slovenska Kto je Adam Macko? Chalan, ktorý miluje hru s bielou loptičkou so 108 švíkmi. Narodil som sa v Bratislave v Decembri 2000. Mám rád šport a byť aktívnym. Začal som navštevovať ZŠ Podzáhradná v Bratislave. Pôsobila tam Grétka Pakšiová a hrá sa tam baseball. Baseball-ové začiatky? Začal som hrávať T-ball ako 7-ročný. O niečo neskôr sa ma Grétka spýtala, či chcem nahadzovať. Súhlasil som a tak ma postavila na kopec. Odvtedy sa začala moja závislosť k tomu nie príliš vysokému kopcu, ktorý pre mňa momentálne znamená celý svet. Bolo to úžasné hrať za BK Apollo pod krídlami Grétky (Pakšiová), Kokiho (Matej Kokavec), Borora (Tomáš Borároš) a Mateja Romana. Ako 11-ročného ma rodičia zobrali na takmer 2-ročnú „dovolenku“ do Írska, z ktorej sme sa ale už na rodnú hrudu nevrátili. Tam som sa naučil anglicky, keď jediné čo som vedel bolo „yes“, „no“, „thank you“. Usadili sme sa v Bray, neďaleko od Greystones, kde pôsobí baseball-ový klub Greystones Mariners. Hral som 2 sezóny v kategórii žiakov pod vedením trénerov Michael Quilty a Steve Coronella. V tom čase sa mi začal páčiť Justin Verlander. V lete 2013 sa však uskutočnila ďalšia zmena, tentoraz zmena kontinentu. Z Európy sme sa presťahovali do Alberty v Kanade do mestečka Stony Plain, kde bývame doteraz. Naši ma prihlásili na zopár kempov a na jednom z nich ma objavil Kevin Inch – hlavný tréner Spruce Grove White Sox Bantam AAA. Začal som okamžite hrať AAA baseball a môj novým vzorom sa stal David Price. Kde momentálne pôsobíš ? Moje úspechy z druhého roka v bantam a následne v midget v miestnom tíme spôsobili o mňa vážny záujem v baseball-ových akadémiách. Aj vo Vauxhall Academy of Baseball. Stal sa zo mňa “pitcher only” za Vauxhall Jets. Vauxhall je veľmi malé mestečko na juhu Alberty, ktoré ma len zopár sto obyvateľov. Akadémia je fyzicky spojená so strednou školou, je to jedna budova. Hlavný tréner, Les McTavish, dáva každý rok dohromady tím, ktorý tvorí 22 hráčov a sú vyberaní z celej Kanady. Ako sám hovorí – naším cieľom nie je mať najlepších hráčov, našim cieľom je mať najlepších hráčov pre náš program. Riadia sa heslom „Better person, better player“. Keď so tam prišiel, spýtal sa ma čo sa mi páči. Vravím, Justin Verlander ale už viac pracujem na štýle Davida Price-a. Pousmial sa a hovorí – myslím, že je čas nájsť štýl Adam Macko. Nehráme v žiadnej lige, ale cestujeme za hrami na rôzne miesta v Kanade a USA. Zúčastňujeme sa samozrejme rôznych turnajov. Vauxhall je to najlepšie čo ma zatiaľ stretlo. Tréner McTavish ma strašne veľa naučil, ukázal mi ako pracovať lepšie a šikovnejšie. Pomáhajú mu v tom Jim Kotkas a Joel Blake. Úspechy, ciele Prvá sezóna vo Vauxhall mi vyšla veľmi dobre. Moja kombinovaná ERA bola 1.62, zopár no-hitter a complete games, zopár strajk-outov :-). Aj v druhom roku bantam a prvý rok midget mi vyšiel super, ale Vauxhall baseball mi otvoril dvere doširoka. Na konci prvého roku vo Vauxhall Academy of Baseball ma hlavný tréner McTavish navrhol do amerického tímu Rawlings Southeast 16U National. A tak vďaka nemu som ako 16-ročný mohol hrať na 6 týždňovej zmesi turnajov Perfect Game v Atlante, Georgii. V jednej hre mi namerali môj top fastball 89 MPH. Moja zatiaľ najlepšia hra bola v deň, keď Kanada oslavovala svoje 150-te narodeniny, Canada Day 150. Bol to no-hitter complete game, s prvým nadhodom o polnoci, oproti veľmi silnému tímu Houston Kyle Chapman. 3 walky ma delili od Perfect Game. Vyhrali sme 1-0. Keď som sa vrátil z Ameriky môj domáci team, Parkland Twins, začal hrať turnaj o najlepší team provincie Alberta – Provincials. Odhádzal som semifinálovú hru proti St. Albert Cardinals. Vyhrali sme 6-1 a volali sme to „malé finále“, nakoľko to bol zápas proti najlepšie umiestnenému tímu v lige. Náš tím skončil prvý a teda počas troch rokov hrania za Spruce Grove mám doma 2 zlaté medialy ako Provincial Champion. Za Vauxhall Jets som mal najkratší inning v mojom živote – 4 nadhody (4 strajky) a inning sa skončil za menej ako 90 sekúnd. Hral som 4x za Team Alberta – Western Canada Summer Games 2015, Canada Cup 2016, Blue Jays tournament T12 2016 a Blue Jays tournament T12 2017. Ak by som mal kanadský pas, mohol by som hrať za Team Canada 2017. Od času v Perfect Game mám aj zopár známych, ktorí sa pohybujú okolo profesionálneho baseball-u v Atlanta Braves. Po americkom turnaji v Atlante sa mi začali ozývať tréneri z univerzít a skauti. Bol som v kontakte s niečo viac ako desiatimi školami, ale okruh som zúžil na tri. Z nich som si vybral Purdue University v Indiane, USA, kde som dostal plné štipendium. Môj maturitný ročník je 2019 a v tejto vekovej kategórii som podľa Perfect Game 68-my medzi nahadzovačmi a podľa Canadian Baseball Network (hodnotenie v rámci Kanady) ako draft pick číslo 4 celkovo a číslo 1 medzi nahadzovačmi. Neviem čo bude za mesiac, rok či desať, ale stále pracujem na tom, aby som sa dostal čo najďalej. Dávam si ciele, ktoré viem splniť v dohľadnej dobe. Je to viac kontrolovateľné, ako len o niečom snívať. Už však viem, že budem hrať college baseball a to je dobrý signál. Či to dotiahnem niekam ďalej sa uvidí neskôr, podstatné je, aby som ostal zdravý. V júni 2019 budem spolu s rodičmi a známymi sledovať MLB draft. Môžem vám sľúbiť, že vám dám vedieť ako to dopadlo :-). Ďakujem veľmi pekne za rozhovor. Adam
Rozhovor s Mojmírom Jankovičom Medzinárodným bejzbalovým rozhodcom zo Slovenska Mojmír ako si sa dostal kbaseballu a samotnému rozhodovaniu? Myslím že to bolo v roku 1987… bol som na strednej škole a dvaja spolužiaci chodili na tréningy softballu. Ja som vtedy hrával basketbal ale neodolal som a jednu sobotu som sa šiel pozrieť na ten americký šport, ktorému nikto nerozumel. Bolo to ako keď stretnete osudovú lásku! Zamiloval som sa do tejto hry! A aj keď som na začiatku ešte neovládal všetky pravidlá táto hra ma očarila natoľko, že som jej stále ve rný. Spomínal som softball aj keď je reč o baseballe. Rozdiel medzi týmito športami je vo veľkosti ihriska a lopty, s ktorou sa hrá. Ale princíp a pravidlá sú takmer rovnaké. Čo sa týka baseballu samotného ten som okúsil ako hráč (a zároveň aj ako rozhodca), keď sa nám podarilo na Slovensku založiť baseballovú ligu na začiatku 90. rokov minulého storočia. A prečo hráč a zároveň rozhodca? Kedže sme boli priekopníkmi baseballu na Slovensku a všetci sme chceli hlavne hrávať a vyhrávať potrebovali sme ale aj rozhodcov, zapisovateľov a trénerov. Tak sme si dali podmieku, že každý kto chce hrávať by mal robiť aj jednu zo spomínaných činností. Učil som sa zapisovať a absolvoval som rozhodcovské školenie. No a v zápasoch, v ktorých naše družstvo nehralo som pomáhal ako rozhodca. Kedy prišiel zlom v tvojej baseballovej kariére, a rozhodnutie byť iba rozhodcom? Ten zásadný asi v roku 1993. V tomto roku sa Slovensko zúčastnilo historicky prvýkrát ME a to v kategórii žiakov. Turnaj bol v Taliansku v mestách Livorno a Lucca a dostali sme aj pozvánku pre dvoch rozhodcov na školenie. Aspoň sme tomu tak rozumeli či skôr nerozumeli. Tak sme sa spolu s ďalším rozhodcom pridali k výprave. Aké bolo ale naše prekvapenie, keď sme zistili, že žiadne školenie, ale priamo rozhodovanie na ME! Dostali sme nejakú prvú výstroj a chytili sme sa šance. Priznám sa veľa podrobností si už nepamätám, ostala mi len jedna – rozhodca Jankovič vo finále! To bol asi moment, keď som sa naštartoval a začal sa viac dívať na baseballovú loptu z pozície rozhodcu. Aký rozdiel vidíš medzi slovenským a svetovým baseballom? Poviem vám svoj názor. Nie som odborník na tréning ani kaučovanie. Z môjho pohľadu je zásadným rozdielom členská základňa a s tým spojené zázemie tohto športu vo svete a u nás. U nás baseball nie veľmi rozšírený šport napriek tomu, že je to úžasná hra, ktorá dáva vyniknúť individualitám ako aj kolektívom. Vo svete sa väčšinou ľudia venujú baseballu po celý život. Dokážu sa ním živiť, podporovať ho či v rámci podpory svojich ratolestí alebo sponzorskou činnosťou svojich firiem, taktiež vo svete väčšinou nie je až taký problém podpora miestnych či regionálnych vlád alebo samospráv. Vo svete je podpora športu oveľa významnejšia a konkrétnejšia. U nás ľudia od baseballu odchádzajú (a to nie len od neho) možno preto lebo majú pocit, že ich „neuživí“. Vo svete je šport zamestnanie ako každé iné. U nás máme stále nejakú predstavu, že šport „je len tak popri zamestnaní“. Vrcholoví hráči sa ním živia a pre tých ostatných je tiež súčasť ich života aj keď majú inú prácu. Možno treba ešte tvrdšie pracovať a snažiť sa získavať podporu z rôznych zdrojov. Musím povedať, že máme veľmi šikovných hráčov aj trénerov. Tam za svetom nezaostávame. Potrebujeme ich ale oveľa viac. V aktuálnom svetovom rebríčku je Slovensko na 36. mieste zo 70 krajín, ktoré v ňom figurujú. Asi to chce čas, aby sme mohli začať získavať výraznejšie úspechy aj na medzinárodnej scéne. Verím však, že pritiahneme ešte viac detí, ktoré sa zamilujú do baseballu. Ktoré krajiny si už vďaka baseballu a rozhodovaniu navštívil? V Európe takmer všetky. S baseballom dom nebol ešte vo Fínsku, Rusku či Pobaltských krajinách. Tak isto by som rád zavítal do Francúzska. Mimo starého kontinentu ma rozhodovanie zavialo za „veľkú mláku“ do USA a Kanady. Paradoxne v USA kolíske baseballu som rozhodoval iba jeden prípravný zápas v rámci školenia v roku 1994. Mal si tú česť reprezentovať Slovensko na MS do 18 rokov v baseballe, ktoré sa konali tento september v Kanade. Skús priblížiť jeden deň rozhodcu na takomto veľkom turnaji? Na turnaji ako sú MS je o všetko postarane na vysokej úrovni. Denný program je jednoduchý: raňajky spolu s kolegami v hoteli… potom podľa času zápasu… príprava na zápas, ktorá spočíva v zbalení si výstroje a oblečenia, psychická príprava čo u mňa znamená úplne „odstrihnutie sa“ od pracovných či rodinných záležitostí v čase pred a počas konania zápasu. Dôležitou súčasťou je oblečenie a vystupovanie aj mimo ihriska – nazýva sa to profesionálny prístup. To zjednodušene znamená žiadne rifle alebo krátke nohavice, žiadne tenisky či sandále. Rozhodca je oficiálny predstaviteľ baseballu tak je povinný aj tak vystupovať. Na takomto turnaji veľmi tiež dôležité dodržať časové termíny pretože denne bolo 6 zápasov a každé zdržanie ovplyvňuje samozrejme ostatných. Po príchode na ihrisko resp. najprv do šatne (jeden a pol hodiny pred zápasom) sa už každý pripravuje na zápas svojim obvyklým spôsobom. Počas prípravy v šatni sa komunikuje a preberú sa spoločne veci ako je pohyb po ihrisku, postavenie pri jednotlivých situáciách, rovnaké signály, pomocou ktorých sa dorozumievame ako rozhodcovia počas zápasu. Táto časť prípravy je obzvlášť dôležitá, ale občas aj náročná. Predstavte si, že každý zo 4 rozhodcov je z inej krajiny a používa iný jazyk. Práve preto dobrá znalosť angličtiny je obrovskou výhodou ako na ihrisku tak aj v príprave. Desať minút pred začiatkom zápasu v sprievode ochranky vstupujú rozhodcovia na ihrisko. Nasleduje prezentácia tímov a rozhodcov. Hymny, konferencia medzi manažérmi a rozhodcami na domácej mete (pre menej zainteresovaných konferenciou sa nazýva rozhovor medzi rozhodcami a manažérmi družstiev ohľadom súpisiek, územných pravidiel či akýchkoľvek obmedzení pre konkrétny turnaj). To všetko sa udeje pred samotným zápasom. Po tom už vbehne na ihrisko domáci tím, ktorý sa krátko rozcvičí a nasleduje pokyn hlavného rozhodcu: „play ball!“ Tým sa začne samotná hra. Zápas obyčajne trvá dve a pol hodiny, niekedy aj viac. Keďže v baseballe neexistuje časové obmedzenie
Gratulujeme Apollu k postupu do hlavného turnaja Poháru Federácií. V prvom zápase sa jasne presadili hráči gruzínskeho Armazi, keď dali budapeštských Reds po siedmom o rozdiel. Poobede pred zápasom domácich sa konalo slávnostné otvorenie, kde o úvodný nadhod sa postarala starostka Podunajských Biskupíc PhDr. Alžbeta Ožvaldová. Potom mohli diváci sledovať krásny súboj nadhadzovačov, za Apollo hádzal Tony Baretto a za Centaury Trevor Caughey, známy z pôsobenia v Technike a NADA Split. Poľský tím viedol už 3-0, ale domáci zvýšeným tlakom skoro vyrovnali, keď bežec, ktorý znamenal vyrovnávajúci bod, bol aut na domácej méte. Žiadne ďalšie body už nepadli, tak sa z víťazstva radovali hráči poľského tímu. Po dni voľna nastúpili hráči Apolla na svoj druhý zápas proti silnému tímu Barracudas. Ako prví sa zapísali na tabuľu práve hostia, ale v treťom išli naši do tesného vedenia 3-2. Hneď v ďalšom inningu dalo Apollo 2 body a odskočili svojmu súperovi. Koniec bol dramatický, Švajčiari tlačili na vyrovnanie, ale náš majster odolal a získal veľmi dôležité víťazstvo. Za domácich výborne zahádzal Anthony Wyllie, v útoku mal každý zo začiatku pálky hit (A.Baretto a A.Václavík 2B) Nasledujúci zápas bratislavského tímu mal charakter povinnej jazdy, súpermi im boli budapešťskí Reds. Zápas dobre naštartoval J.Kosna, v útoku zaujali L.Žilavý (4H,2B), A.Václavík(3H,2B) a homerunom sa blysol M.Gottshall. Apollo vyhralo po 7.iningu 14-4. Posledný zápas v skupine hralo Apollo proti gruzínskemu Armazi. Solídne zahádzal R. Gottschall, pekne sa ukázal aj mladý J. Bartok. V útoku sa domácim darilo, 4 hráči dosiahli po dva hity a zápas sa skončil 11-1. Bratislavský tím postúpil do finále proti švajčiarskemu tímu Barrracudas. Zo začiatku bolo finále vyrovnané, Apollo udrelo v piatom, keď dalo 4 body a v deviatom dorazilo Zurich až na konečných 10-1. Zápas dobre rozbehol L.Žilavý a skúsene dohádzal T.Baretto. MVP turnaja sa stal L, Žilavý. Rozpis a výsledky sú tu. Live Play By Play nájdete tu
V dňoch 2.6 – 4.6.2017 sa slovenský výber U10 zúčastnil prestížneho turnaja Supercup v Prahe. Naše deti zaznamenali historický úspech pre slovenský baseball, keď sa celkovo umiestnili na vynikajúcom 5. mieste. V súťaži Masters deti získali krásne 4.miesto a celkovo 4 individuálne ocenenia. Tento rok sa opäť zišla vynikajúca partia detí a rodičov, ktorí spolu na ihrisku zažili krásne chvíle. Zápasy boli plné emócií, krásnych zákrokov ale aj chýb, ktoré k tejto vekovej kategórii patria. Spolu však dokázali to, že na Slovensku máme šikovné deti, ktoré vedia konkurovať deťom z iných krajín; že baseball na Slovensku má budúcnosť a treba urobiť všetko pre to, aby sa tieto deti mohli aj ďalej baseballovo rozvíjať a hrať podobné zápasy aj doma na Slovensku.