Novinky

Baseballovému klubu Angels Trnava sa podaril výnimočný úspech, a to účasť vo svetovej sérii Palonimo PONY World Series. Svetová séria Palomino sa prvýkrát konala v roku 1980 v San Jose v Kalifornii s celkovým počtom šiestich účastníkov. Prvým šampiónom bol tím z Haywardu v Kalifornii. Až v roku 1986 sa predstavil prvý medzinárodný tím, Caguas, Portoriko. Tento rok sa turnaj hral v Texase, historicky aj so slovenskou účasťou. Mesto Laredo v Texase hostilo tento rok 10 tímov, z niektoré prišli z veľkej diaľky spoza hraníc. Okrem domáceho Lareda bolo zúčastnených ešte 5 tímov z USA, ktoré reprezentovali svoje regióny. Áziu reprezentoval tím Kaohsiung z Taiwanu, zo Strednej Ameriky sa kvalifikovali Guayaquil (Ekvádor) a Hermosillo (Mexiko). Európsky kontinent reprezentoval tím Angels Trnava. Pred zahájením samotného turnaja mali mladí slovenskí hráči možnosť na vlastné oči vidieť bejzbolovú Ameriku. Navštívili ligový zápas MLB, zavítali aj na Univerzitu Weatherford College, ktorá je známa vychovávaním najväčších bejzbolových talentov mieriacich do najprestížnejších líg. Zažiť reálie Texasu so všetkým, čo k tomu patrí, bol pre všetkých účastníkov obrovský zážitok. Prvý zápas odohrali Angels proti domácemu tímu Laredo z Texasu. Za Trnavu nadhadzovali Filip Boris a Samuel Deák, na pálke zaznamenal 2 RBI Damon Atkinson. Napriek tomu, že Angels odviedli v obrane zodpovednú prácu bez erroru, dokázali domáci zvíťaziť 9:5. Druhý zápas odohrali Trnavčania opäť proti tímu z Texasu, tento krát proti družstvu Brownsville. Americký tím zvíťazil 9:1 ukonćil tak cestu Angels na turnaji, nakoľko tím z Ekvádoru na turnaj nenastúpil. Zhodnotenie turnaja z pohľadu Angels ponúkol tréner Dušan Borbély: Dve prehry a koniec v turnaji v najkratšom možnom čase. Ponúka sa myšlienka prečo vôbec niečo také absolvovať? Sme krajina, kde nedostanete baseball do vienka. Väčšinou nemáte v blízkom rodinnom okolí človeka, ktorý hrával túto hru na stredoškolskej a ešte lepšie vysokoškolskej úrovni. Naši chlapci majú štart posunutý o riadny kus pred štartovou čiarou. Jediná šanca akú majú, je veriť nám trenérom a tomu, čo ich naučíme. Pravidelne riešime techniku, tímovosť, sebavedomie a hlavne radosť z hry. Hovoríme veci, ktoré sme si naštudovali, prípadne ich počuli od odborníkov z baseballovejších krajín. Teraz prichádza odpoveď na otázku zo začiatku: „Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť.“ Chcem ešte raz a nie naposledy poďakovať každému, kto sa o toto pričinil. Je jedno akým spôsobom, či už finančne, radou alebo zdieľaním tohoto príbehu. Dali ste šancu mladým ľuďom vidieť na vlastné oči realitu ich sna. Teraz už chlapci vedia, čo je potrebné robiť na ihrisku a aj mimo neho. Videli, čo znamená hodiť chybu za hlavu a bojovať do posledného outu. A čo je najviac iné tu za veľkou mlákou je, že deti na všetkých úrovniach majú hlavne RADOSŤ z hry. V Angels nám rastie generácia, ktorá bude budúcnosťou slovenského baseballu. Som ochotný sa za toto tvrdenie „pobiť“. Poďme urobiť spoločne (hráči a funkcionári) všetko pre to, aby bola táto budúcnosť svetlá. Text: Max Martin, Dušan Borbély Foto: Angels Trnava

Slovenskú mužskú reprezentáciu zastavilo pred bránami finále domáce Srbsko. Prehra 5:6 znamená pre našich mužov koniec v kvalifikácii, vo finále sa predstavia Srbi a Maďari. Slovenskí muži na turnaji porazili Turecko vysoko 12:1. Tesné prehry prišli so Slovincami (2:4) a Srbmi (5:6), proti Maďarsku sme prehrali o rozdiel 1:13. Našim najlepším pálkarom bol catcher Mário Gottschall s priemerom .438 a siedmimi úspešnými odpalmi. Matej Grendža-Donský, takisto hráč so skúsenosťami z Česka, dokázal ukradnúť 5 miet. Na kopci predviedli pekné výkony viacerí naši nadhadzovači, obzvlášť Vojtech Vlach, Jakub Ižold a Juraj Bártok. Dnes sme sa rozprávali s hlavným trénerom a manažérom reprezentácie Martinom Šišolákom, ktorý zhodnotil naše pôsobenie na tohtoročnej kvalifikácii: Ambíciou slovenského tímu bol postup do A-kategórie. V ceste nám stáli tímy z južnej a východnej Európy, proti ktorým sme si pripísali jednu výhru a tri prehry. Ako hodnotíš výkon nášho mužstva? V čom boli silné a slabšie stránky mužstva? „Nedá sa hovoriť úplne o silných a slabých stránkach. Ide o komplexnú úroveň nášho baseballu. Každopádne, nadhod dá sa povedať, že nesklamal. Pálka nás naopak trápi dlhodobo. Navyše, skoro v každom zápase si obrana vybrala 1-2 slabšie chvíľky, čo pri bodovom rozdiele 1-2 body býva kľúčové.“ V čom boli naši súperi lepší? Posunuli sa kvalitou nahor oproti minulým rokom? „Pálka, pálka, pálka a … diplomacia. Okrem Turecka sme v podstate hrali proti multinárodným tímom. Ani v jednom tíme, ktorý nás porazil, nie je komunikačným jazykom domovská reč. Tímy sa plnia americkými a latinskoamerickými hráčmi a na úrovni je to poznať.“ Aká je tvoja vízia národného tímu pre najbližšie roky? „Vízia je pomerne jasná a veľmi rád s ňou oboznámim najprv vedenie SBF. Základom je zvýšenie konkurencie v národnom tíme, určenie „štatútu reprezentanta“. Ďalším krokom je sústavná a trvalá práca členov „nároďáku“ nielen na sústredeniach, ale aj v kluboch a na individuálnej úrovni. Toho roku sme urobili veľký kus práce, tím je stále v generačnej obmene, ale na to, aby sme v kvalifikácii uspeli, musíme urobiť ešte viac každodennej práce, čo podmieňuje aj spolupráca dotknutých klubov. A samozrejme, hráči potrebujú hrať viac kvalitných zápasov, čo pri všetkej úcte, slovenská extraliga neponúka.“ Ako vnímaš angažovanie zámorských hráčov s európskym pasom do národných tímov? Uvidíme takýto trend aj v slovenskom tíme? „To je otázka skôr na vedenie SBF. Čo nám to prinesie? Určite v krátkodobom horizonte to bude prínos, ale neviem, či to pomôže baseballovému hnutiu na Slovensku. V tomto roku sa objavil v širšom výbere jeden hráč z Kanady, máme v hľadáčiku šikovnú (ale veľmi mladú) spojku z USA – to sú ale hráči, ktorí sa k slovenským koreňom sami aktívne hlásia. Zháňať hráčov ako na trhu mi nie je úplne blízke. Osobne je mi bližšia skôr česká cesta: dostať slovenských juniorov na high school a na college do USA, alebo aspoň do lepších súťaží v Európe. Stačí sa pozrieť na Maja Gottschala, ktorý čelí každý víkend v českej EXL zahraničným nadhadzovačom minimálne vyššej európskej triedy, prípadne Vojta Vlach, ktorý v Hlubokej hádže proti výborným pálkarom. Maťo Gieci má správne nakročené v Hrochoch Brno, ďalší dvaja/traja mladíci zvolili rovnakú cestu a na ich progrese je to vidieť. Ak sa ale rozhodneme ísť maďarskou cestou, budem to rešpektovať. Každopádne aj tento smer bude chcieť veľa práce pri skautovaní.“ Text: Matej Šišolák, Max Martin Foto: WBSC Europe, Matej Šišolák

Slovenskí mladíci si včera poradili s Rakúskom, začiatkom týždňa porazili aj Chorvátov, Bulharov a Švajčiarov. To im zaručuje postup do sobotňajšieho finále, pred čím ale ešte absolvujú duel so silným Belgickom. Pod vedením Mareka Červeného sa tento rok hráčom mimoriadne darí, čo je aj výsledkom poctivej prípravy. „Príprava bola náročná. Hráčov čakali trojfázové tréningy, v ktorých sme sa zamerali doobeda na nadhod a pálku, v teoretickej časti sme si prešli cutoffy a relays, obrannú situáciu 1-3 a jednoduchú ulievkovú obranu. Poobedné tréningy boli určené na útočné situácie a veľa, veľa pálenia“, priblížil hlavný tréner. „S trénermi sme nastavili koncept prípravy a stratégiu založenú na silnom útoku. Tento krok sa ukázal ako rozdielový, pretože veľa bodov na našej strane nás dostáva do obrannej pohody. Výsledkom sú štyri víťazstvá, z ktorých v jednom obrana excelovala, a spolu s Christianom Jánošíkom na kopci sme porazili Švajčiarsko na tzv. NO-HITTER“, pokračuje Marek Červený. „Hráči predvádzajú sústredený výkon od začiatku sústredenia a verím, že už teraz sme prekvapili mnohých fanúšikov na Slovensku postupom do finále. Dnes pokračujeme ďalej zápasom proti silnému Belgicku.“ Hráčom gratulujeme k postupu do finále a budeme držať palce v ceste za postupom do A-kategórie. Kvalifikáciu na Majstrovstvá Európy do 15 rokov je možné aj naďalej sledovať na webe. Text: Marek Červený, Max Martin Foto: Barbora Zetochova

Nezadržateľne sa nám blíži súboj o prvé miesto v nadstavbe Slovenskej Baseballovej Ligy, kde sa Apollo postaví proti Skalici. Naposledy sme vám priniesli rozhovor s bratislavským manažérom Martinom Brunegrafom, dnes sme teda vyspovedali Radovana Nespalu z tímu Outmen Skalica. Skalica patrí medzi prekvapenia tejto sezóny, muži podávajú v lige výborné výkony. Priblíž nám trochu, ako ste sa sem dopracovali. Baseball v Skalici funguje s menšími prestávkami od roku 1993. Veľkým míľnikom pre nás ale bolo postavenie nového ihriska, ktoré sme dokončili minulý rok. Dnes už máme k dispozícii areál, na ktorom vieme plnohodnotne trénovať mužov aj deti, fanúšikovia majú šancu povzbudzovať a to je oproti minulým rokom obrovská výhoda. V tejto sezóne k nám prišli posily spoza oceánu – Riley Moore a Jackson Platten, ktorí aj vďaka trénerovi Andymu Weissmanovi perfektne zapadli do tímu. Máme v družstve perfektnú chémiu, nálada je výborná. Na začiatku sezóny sme si povedali, že ideme ligu vyhrať. Vtedy sa našli aj hráči, ktorí tomu nie úplne verili, no počas sezóny sa to zmenilo. Od zápasu k zápasu sa nálada iba zlepšovala, tím bol viac scelený, naberali sme sebavedomie. Pomohli nám výborné výsledky, keďže sme v extralige zaznamenali iba jednu prehru, v prvej lige naša rezerva takisto prehrala iba raz. Dohromady to je pre skalických mužov 15 výhier a dve prehry. Čaká vás zápas o postup z prvého miesta. Aká je nálada v tíme pred týmto veľkým duelom? Proti Apollu si v sobotu veríme, poctivo sa pripravujeme. V areáli sa trénuje v podstate každý deň, tímovo aj individuálne. Aj vďaka zahraničným posilám sme zmenili nejaké detaily v tréningoch a v technike, čo nás posúva dopredu. Rileymu sa výborne darí na kopci, jediné ho zatiaľ porazilo Apollo v základnej časti. Aj v tom zápase ho ale mohlo lepšie podržať pole, zápas mohol vyzerať inak. To je už ale minulosťou, my ideme v sobotu s veľkým odhodlaním zabojovať o postup do play-off z prvého miesta. S vašimi posilami sme už dávnejšie uskutočnili rozhovor, podávajú výborné výkony. Plánujú sa na Slovensku zdržať dlhšie? Rileymu a Jackovi sa podarilo vybaviť pobyt na Slovensku na celý rok, majú už aj prácu, navyše mi majú pomáhať aj s reprezentáciou do 18 rokov. Sú pre nás veľkým prínosom, aj mladým vedia veľmi dobre poradiť s malými detailmi v technike, ktoré ich posúvajú vpred. Aké sú momentálne priority skalického baseballu? Neustále pracujeme na propagovaní nášho športu a klubu v meste. Sme však iba 15-tisícové mesto a máme vyše 30 športových klubov, takže o tú mládež je tu boj. Toto je ale jedna z našich priorít, vybudovať členskú základňu od tej mládeže. Momentálne je všetka koncentrácia smerovaná na úspech v tomto ročníku. Ak sa ale mám pozrieť trošku na budúce plány, tak tie súvisia aj s tohtoročným umiestnením. Cieľom je skončiť v top dvojke, čo by znamenalo účasť v európskych pohároch. Na to už ale je potrebná naozaj silná a široká batéria, takže komunikujeme s dvoma zahraničnými menami. Prezradím, že jeden momentálne pôsobí vo Francúzsku, jeden v českej lige. To ale bude závisieť od mnohých faktorov, teraz sa sústredíme na to, aby sme naplnili tohtoročné ciele. Text: Rado Nespala, Max Martin Foto: Dominik Pituch, Beata Tokošová

Apollo Bratislava vyhralo posledných 10 titulov majstra Slovenska. Za ostatné roky išla hore kvalita domácej súťaže, posilňujú aj ostatné kluby, no napriek tomu si družstvo z hlavného mesta dokáže držať dominanciu na scéne. Príde tento rok zvrat? Ostávajú ambície Apolla najvyššie? V dnešnom článku sme vyspovedali Martina Brunegrafa. Tento rok zaznamenali fanúšikovia nové posily vo vašom extraligovom tíme. Ako ste sa dostali k hráčom ako Liam Felix, Timothy Dixon, Jacob Ritter, či Rubio Carlos Hernandez? Ako v minulých rokoch, hráči k nám prichádzajú skrz rôzne kanály. Liam Felix prišiel cez organizáciu „Baseball for Good“, ktorá pomáha chorvátskej lige, ktorej súčasťou je tento rok aj náš tím. Timothy Dixon je u nás už druhú sezónu, vždy príde na pár mesiacov v lete na vlastné náklady, hrá s nami a trénuje. Jacob Ritter je hráč z Kanady, ktorý má aj slovenský pas. Bol u nás na niekoľko týždňov, aby sme ho videli v akcii. Je to najmä z dôvodu výpomoci v národnom tíme Slovenska, teda u mužov aj v kategórii do 23 rokov. Carlos je hráčom, ktorý dlhšie pôsobil v tíme Budapest Red Wolves, s ktorým máme dobré vzťahy. Nakoľko sa Carlos presťahoval bližšie k Bratislave, stihli sme sa s ním pred ukončením prestupového obdobia našej ligy dohodnúť, Ako by si zhodnotil vašu tohtoročnú súpisku – nájdeme aj po príchode spomínaných posíl nejaké nedostatky, na ktorých by si chcel ako manažér/tréner zapracovať? V čom vidíš najsilnejšie stránky vášho družstva? Súpiska je dobrá, aj keď v našom tíme už nepôsobia Timothy ani Jacob. Najväčší problém vnímam v tom, že odkedy sme sa prihlásili do chorvátskej ligy, tak máme veľké množstvo výjazdov. To je časovo veľmi náročné a nie vždy sa nám podarí vycestovať s plnou súpiskou, respektíve s najlepšími hráčmi. Aj toto má však svoje výhody, nakoľko sa môžu v zostave ukázať aj hráči, ktorí by si inak možno nezahrali. Celkovo som so súpiskou spokojný, máme aj starších skúsených hráčov, aj mladých chalanov, ktorých sa nám dlhodobo darí zapracovať do zostavy. Na domácej scéne Apollo neprehralo od roku 2016 ani jeden zápas a pochopiteľne sa teda snažíte merať sily aj so zahraničnými tímami. Ako vnímaš vaše pôsobenie v nadnárodných súťažiach? Aké máte ambície v zahraničí? Zahraničných súťaží sa zúčastňujeme už dlhodobo. Nakoľko Interliga bez chorvátskych družstiev strácala na kvalite, po dvoch rokoch sme sa rozhodli vstúpiť do „Croatian Open League“, kde pôsobia 4 domáce tímy, plus tím zo Slovinska, Maďarska a my. Súťaž je veľmi kvalitná, nakoľko každé z družstiev má na súpiske zahraničné posily z USA alebo Latinskej Ameriky. Každý víkend teda čelíme naozaj kvalitným nadhadzovačom, čo verím, že v konečnom dôsledku pomôže našim pálkarom aj poliarom. Pôsobenie v zahraničí je teda pre nás vždy výzva, no je to nástroj, ktorý nám pomáha sa posúvať a zlepšovať. A ešte posledná otázka – uvidíme tento rok v Podunajských Biskupiciach 13-tu trofej majstra Slovenska? Veríte si proti ambicióznej Trnave a Skalici? Ambície, pokiaľ ide o slovenskú súťaž, máme vždy najvyššie, aj keď teda vidíme a registrujeme posun v kvalite trnavského či skalického tímu. Na tieto zápasy sa poctivo pripravujeme a pre nás je napriek tomu jednoznačným cieľom obhajoba majstrovského titulu. Text: Martin Brunegraf, Max Martin Foto: Dominik Pituch

Slovenská reprezentácia do 12 rokov sa zúčastnila kvalifikácie na majstrovstvá Európy. Turnaj sa odohral Trnave, kde sme mali v dňoch 3. až 7. júla možnosť vidieť nádherné baseballové momenty. Kvalifikácie v Trnave sa zúčastnili okrem domáceho výberu aj Veľká Británia, Belgicko, Rumunsko, Poľsko a Maďarsko. My sme po turnaji vyspovedali trénera žiackej reprezentácie Matúša Mika. Ako ste spokojní s výsledkom turnaja? „Stretla sa skvelá generácia hráčov, s ktorou je radosť pracovať. Vytvorili úžasnú partiu, v ktorej sa dobre cítili a tešili sa na spoločné tréningy a zápasy. Všetci mali vôľu pracovať a zlepšovať sa a ísť za výsledkom. Celé to bolo podporené spoluprácou rodičov. Ako tréner by som bol samozrejme spokojný s postupom na ME. Chýbal nám jeden krôčik, no rozhodla skúsenosť s dôležitým zápasom tak u detí ako u trénerov, ktorú Belgičania mali. No pri pohľade späť vidím veľký progres, ktorý deti spravili, hrali sme výborne v obrane aj v útoku, držal nás aj nadhod. Spojili sa tak všetky tri základné piliere baseballu.“ Aké boli od nášho tímu očakávania pred turnajom? „Pred turnajom sme vedeli, že máme vyskladaný dobrý tím a tiež sme vedeli, že ak deti využijú svoje zručnosti, ostatných prekvapíme. Tak sa aj stalo. Neboli sme v pozícii papierového favorita na rozdiel od Veľkej Británie a Belgicka, nerátali s nami. Veľkú Britániu sme zaskočili, najlepší nadhod použili predošlý deň na Poľsko a znova ho plánovali na Belgicko. Na nás išla teda druhá línia. Belgičania už ale stihli zareagovať a postavili to najlepšie, čo mohli. Spolu s omračujúcou atmosférou z tribúny využili skúsenosť z minulého roka.“ Ako sa vám hralo na domácej pôde? Aké teraz vládnu pocity po zisku strieborných medaili? „Odohrali sme výborný turnaj a chýbal malý krok k dosiahnutiu cieľa. Škoda. No som nesmierne hrdý na celý tím. Hrať pred domácimi fanúšikmi v dych berúcej atmosfére, v krásnom areáli, na skvelom ihrisku, výborne pripravenom organizátormi, bolo úžasné. Organizátorom z Angels Trnava skladám klobúk dolu! Výborná práca. Všetkým, ktorí sa o to zaslúžili, a rovnako všetkým fanúšikom, patrí obrovské ĎAKUJEME!“ Ako vnímate súčasnú generáciu žiakov? Aké máte plány s reprezentáciou? „Nastavili sme systém prípravy, ktorý sa ukázal ako fungujúci, verím, že ak sa bude systematicky pracovať ďalej, aj z malej skupiny hráčov (cca 30 v širšom výbere) sa dá poskladať konkurencieschopné družstvo s potenciálom postupu. Hráči ročníku 2012 ukončili svoju reprezentačnú púť v kategórii U12, verím, že budú naďalej na sebe pracovať a budú oporou reprezentácie vo vyšších kategóriách. Prajem im, aby sa im náš cieľ podarilo dosiahnuť tam. Určite na to majú.“ Text: Matúš Miko, Max Martin Foto: Dominik Pituch