Pred prvým zápasom slovenskej reprezentácie na turnaji International Baseball Challenge sa v hľadisku objavil dlhoročný tréner slovenskej reprezentácie James Siple. Preto sme využili túto možnosť a položili mu niekoľko otázok. Jim, ty si dlhé roky pôsobil pri slovenskej reprezentácii. Spomenieš si ešte, ako si sa k tejto práci dostal? Určite. V léte roku 2000 som prišiel na pomoc Davidovi Phillipsovi. On už bol skoro rok v Bratislave a poprosil ma, či by som mu nemohol prísť pomôcť. Tak som prišiel v lete na päť-šesť týždňov a tam to celé začalo. Nikdy som si nemyslel, že sa stanem managerom reprezentácie. Ja som chcel pomôcť a prijal by som akúkoľvek ponuku. Ak by mi povedali, budeš trénerom na tretej mete, nadhadzovačov alebo juniorov, tak by som to zobral. Ja som bol skôr trénerský konzultant a vždy som chcel pomáhať. V roku 2003 potom prišli za mnou, aby som trénoval. Prišiel si z USA, kde je veľmi bohatá baseballová história je tento šport je súčasťou národnej kultúry do krajiny, kde bol baseball okrajovým športom. Čo si tu našiel? Našiel som tu rovnaké situácie, aké som riešil vo vysokoškolských tímoch, ktoré som trénoval. Hráči sa neustále rozvíjali, zlepšovali. Boli mladí a učili sa porozumieť baseballu a rád som im pomáhal. Mal som možnosť poznať taliansky alebo holandský rozvojový program, ale ten nebol podľa môjho „gusta“. Ale na Slovensku hráči neustále napredovali a bola radosť s nimi pracovať. Na Slovensku si strávil niekoľko rokov v pozícii trénera a konzultanta. Na ktorý moment najradšej spomínaš? Jednoznačne na rok 2001, keď sme zvíťazili na juniorských Majstrovstvách Európy vo Švédsku. To bolo neuveriteľné. A hlavne finálový zápas, ktorý sme hrali proti Poľsku, sa vryl do pamäti (supermemorable). Myslím, že žiadny hráč z toho tímu na to nezabudne. I pre mňa to je najlepšia spomienka na slovenský baseball. (začína spievať We are the champions) Sweeden 2001 Teraz žiješ v USA. Čo aktuálne robíš? Ja som jazdil na Slovensko každé leto, až do roku 2007. Vtedy však začali moje zdravotné problémy, ktoré sa neustále prehlbujú. Aktuálne doktori hovoria o nutnej transplantácii srdca, ktorú musím podstúpiť. Ta by mi mala pomôcť a mohol by som opäť robiť mnoho vecí, ktoré teraz nemôžem. Ako napríklad vrátiť sa k baseballu a učeniu. Prišiel si tu do Whitingu podporiť slovenský národný tím. Uvidíme ťa tu celý turnaj? Chcel by som. Určite prídem aj zajtra a rád by som s tímom zašiel niekam posedieť. Keď mi Fero (František Bunta – pozn. red.) napísal správu, že tu hrajú, tak som mu okamžite napísal, že rozhodne prídem. A urobil som pre to všetko. (usmieva sa) A ako sú tvoje tipy na výsledok? Ťažko povedať. Viem, že ostatné tímy majú na súpiske veľa amerických hráčov. Takže naozaj neviem odhadnúť možnosti slovenského tímu. Ja som však sa rozhodol, že si užijem zápasy a fandenie slovenskému tímu. Hlavne chlapcom, ktorých poznám z minulosti – Žilo, Biko, Bruno, Luky, Paľo, Václavík. USA 2018 Zdroj: Ján Jabrocký Fotoarchív: Ján Jabrocký a Pavol Teslík
